Dávid:
Skúsme sa najprv vrátiť do čias, keď naša škola ešte len vznikala. Spomínate si na obdobie, keď sa začala písať jej história?

Diana:
Čo bolo v začiatkoch najnáročnejšie a čo vám, naopak, prinášalo najväčšiu radosť?

Dávid:
Keď sa dnes obzriete späť, na ktorý okamih z prvých rokov školy si spomeniete ako na jeden z najvýznamnejších?

Diana:
Za každou školou sú ľudia, ktorí jej venujú svoju energiu, čas a často aj veľkú časť svojho života. V začiatkoch našej školy zohrával dôležitú úlohu aj váš manžel.

Dávid:
Váš manžel bol prvým riaditeľom našej školy. Ako si spomínate na jeho pôsobenie v tejto funkcii?

Diana:
Prinášal si prácu domov aj po skončení pracovného dňa? Rozprávali ste sa spolu o škole, o učiteľoch či o žiakoch?

Dávid:
Keby ste mali vybrať jednu vlastnosť alebo myšlienku, ktorá vášho manžela pri práci viedla, čo by to bolo?

Diana:
Históriu školy však netvoria iba jej riaditelia. Tvoria ju predovšetkým učitelia a žiaci, ktorí v nej každý deň vytvárajú vlastné príbehy. A vy ste mali možnosť byť súčasťou mnohých z nich.

Dávid:
Pani učiteľka, čo vás priviedlo k učiteľskému povolaniu? Vedeli ste už od detstva, že chcete učiť?

Diana:
Spomeniete si na svojich prvých žiakov? Aké to bolo, keď ste pred nimi prvýkrát stáli ako učiteľka?

Dávid:
Každý učiteľ má v pamäti žiakov, na ktorých sa nedá zabudnúť. Máte aj vy nejakú milú, veselú alebo nezvyčajnú spomienku zo svojho učiteľského života?

Diana:
Učiteľské povolanie určite prináša aj náročné dni. Čo vám pomáhalo zvládať ich a nestratiť chuť pokračovať?

Dávid:
Stalo sa vám niekedy, že ste sa vy naučili niečo od žiakov?

Diana:
Za tie roky sa určite zmenilo veľa vecí – spôsob vyučovania, pomôcky, ale aj samotný život detí. Skúsme sa teda pozrieť na to, aká bola škola kedysi a aká je dnes.

Dávid:
Keď porovnáte školu v čase svojho pôsobenia s tou dnešnou, čo sa podľa vás zmenilo najviac?

Diana:
A čo žiaci? Myslíte si, že deti boli kedysi iné ako dnes, alebo sa napriek všetkým zmenám v niečom podobajú?

Dávid:
Čo podľa vás zostáva v škole dôležité bez ohľadu na dobu, v ktorej žijeme?

Diana:
Keby ste dnes mohli prísť na jednu vyučovaciu hodinu a na chvíľu sa vrátiť do školského života, čo by ste si chceli zažiť?

Dávid:
Škola sa mení, prichádzajú noví učitelia a nové generácie žiakov. Niektoré veci však zostávajú – priateľstvá, spomienky a vzťahy, ktoré si človek nesie so sebou aj po odchode zo školy.

Diana:
Ako ste si zvykali na život po odchode z pracovného života?

Dávid:
Čomu sa dnes najradšej venujete? Máte nejaké záľuby alebo činnosti, na ktoré ste počas pracovných rokov nemali toľko času?

Diana:
Čo vám z učiteľských čias najviac chýba?

Dávid:
Čo by ste odkázali dnešným žiakom? Čo by podľa vás mali mladí ľudia vedieť o staršej generácii a čo by si od nej mohli vziať?

Diana:
A naopak, čo by sme sa my mladí mohli naučiť od vás – od ľudí, ktorí majú za sebou dlhé roky skúseností?

Dávid:
Myslíte si, že sa dnes mladí a starší ľudia dostatočne rozprávajú? Čo by sme mohli urobiť, aby sme si navzájom lepšie rozumeli?

Dávid:
Pani učiteľka, ďakujeme vám za vaše spomienky, za rozprávanie o začiatkoch našej školy aj za to, že ste nám priblížili časy, ktoré už sami nemôžeme zažiť.

Diana:
Vďaka vám sme si uvedomili, že história školy nie je len súbor dátumov a mien. Tvoria ju predovšetkým ľudia, ich práca, vzťahy a hodnoty, ktoré odovzdávajú ďalším generáciám.

Dávid:
Pri príležitosti Medzinárodného dňa starších ľudí vám prajeme veľa zdravia, radosti, pokojných dní a veľa chvíľ strávených s ľuďmi, na ktorých vám záleží.

Diana:
Ďakujeme, že ste boli našou hostkou. Bolo nám cťou porozprávať sa s vami.

Diana a Dávid:
Ďakujeme za pozornosť a prajeme požehnaný deň!

Interview - pani Bebjakova (MP3; 22 MB) (MP3; 22 MB)